Vodstvo

Austrália je najsuchší svetadiel po Antarktíde. Celý svetadiel trpí takmer všade nedostatkom zrážok. Väčšina územia je bezodtoková, čo znamená že vnútrozmné oblasti nemajú rozvinutú skoro žiadnu riečnu sieť. Jedinú výnimku kde je riečna sieť celkom hustá je oblasť s dostatočným počtom zrážok a to v oblastiach východnej Austrálie.

Rieka Murray je najdlhšou riekou v Austrálii. Je dlhá 2520 km. Murray je súčasťou riečneho systému Murray-Darling ktorý je dlhý 3672 km. Rieky ústa v Indickom oceáne ako napríklad Goulburn, Ovens, Campaspe z Viktórie a z Nového Južného Walesu Murrumbidgee, Lachlan. Najväčším prítokom je rieka Darling. Niektoré rieky ako Fityroy a Burdekin ústa do Tichého oceánu a pramenia na vodných svahoch Východoaustrálskych hôr. Rieky ktoré sa nachádzajú na juhozápadnom pobreží Austrálie majú dostatok vody po celý rok. Najväčšia je rieka Swan ktorá je dlhá 390 km. Pri jej ústi je dôležitý prístav Freemantle. Na západnom pobreží sa nachádzajú niekoľko väčších riek - Murchison, Ashburton, Fortescue, De Grey ich toky sú periodické. V Tasmánii sa nachádzajú prevažne stále rieky a najväčšími sú Tasmar a Denwent. Okrem riek sa tu nachádzajú okolo 760 jazier. Väčšina má charakter soľných panví, ktoré sa periodicky napĺňajú vodou a zasa vysychajú. Nachádzajú sa prevažne v Južnej a Západnej Austrálii. Najväčšie jazero je Lake Eyre, ktoré leží v Južnej Austrálii v hĺbke 12 m pod hladinou mora. Vedľa sa nachádza jazero Lake Torrens. V Západnej Austálii je najväčším jazerom Lake Mackay, ďalej Lake Disappointment a ďalšie jazerá v oblasti západoaustrálskej plošiny. Na severe sa nachádza Lake Amadeus.V Tasmnii sú to horské jazerá ktoré sa tam nachádzajú. Najväčším je Great Lake. Vo vnútrozemí je podzemná voda jediným zdrojom vody a tieto zdroje sa nazývajú artézske pramene sú to veľké oblasti Austálie bohatá na pod povrchovú vodu, ktorá je vhodná na napájanie dobytka, ale je minerilizovaná takže ňou nemožno zavlažovať, nehodí sa na pitie. Ako pitná voda sa používa dažďová, chemicky upravená. Tvorí 60% povrchu pevniny. Najväčšia je Veľká artézska panva a má rozlohu 1 735 000km2 a nachádza sa na území skoro dvoch tretín štátu Queenslnd a siaha až do Nového Južného Walesu Austrálie a Severného územia.